http://www.baumit.com/baumit/sk/main7/sub1/10062/index.shtml

sanačná omietka sa používa na vlhkú stenu. konkretny produkt sa može zistiť sanačnou analýzou alebo cez konzultačné centrá alebo technické poradenstvo výrobcov jednotlivých produktov.

http://www.baumit.com/baumit/sk/main7/sub2/10053/index.shtml

Nechcem robiť reklamu baumitu a hlavne preto že výrobcov sanačných omietok je vela druhov a nemožem vedieť či sa zrovna na tento prípad nehodí nejaká iná, ale aj tak si človek zvyčajne kúpi to čo mu daju v najbližších stavebninách.

Bežné rabicové pletivo by som nedával - ak je stena vlhká, časom z neho môže prerážať hrdza.

Centový špric by som tiež nedával - uzavrie vodu v murive a vytlačí ju vyššie. Vodu treba naopak stlačiť/stiahnuť čo najnižšie.

Sanačná omietka má svoje limity; niektorí ju milujú, iní zavrhujú. Ja tiež.

Už sa tu o tom vo viacerých diskusných témach všeličo popísalo, ale ak treba, pýtajte sa.

Paľo spomínal bežné rabicové pletivo, skús sa spýtať v stavebninách, raz som použil také, čo sa tvárilo, že je nehrdzavejúce, použil som to v suchom prostredí, takže neviem, možno by stačilo dať to pletivo od 30cm.
Tiež nie som zástanca sanačných omietok, ak je vlhkosť väčšia, môže ju vytlačiť vyššie, ale to iba opakujem Paľa a moju skúsenosť.

Ešte jedna poznámka, najčistejšie riešenie je problém vlhnutia odstrániť.

Celá záležitosť môže a nemusí byť komplikovaná. Zaujímavý je tento článok o nejakej betónovej opornej steny poškodenej vlhkosťou kde aplikovali sanačnú omietku.
http://www.asb.sk/stavebnictvo/poruchy-a-opravy/sanacia-steny-poskodenej...

Domnievam sa že treba poznať vlastnosti navrhnutého materiálu a danej steny napr. v zmysle otázok:
- ako bude držať sanačná omietka na jestvujúcom kamennom murive, či netreba dať výstužnú sieť (poplastovaný drát, alebo pozinkovanú, alebo celoplastovú?), ako omietka prilnie k hladkému kameňu, alebo treba použiť podkladový spevňujúci náter pod omietku?
- v akom stave je kamenný múr z hľadiska statiky, či nepracuje a tým by omietka bola viac namáhaná
- ako bude celý povrchový systém namáhaný mrazom ak je materiál mokrý
- ako je namáhaný povrchovou vodou daždovou
- koľko je vlastne tej vlhkosti v sanačnej omietke a aké vlastnosti má ta voda, či je velmi zasolená. Po čase sa totiž omietka zaplní soľami a zase prerazia na povrch.
atd...
Mnohé tieto neistoty sa jednoducho vylúčia ak sa prijmú opatrenia na odstránenie zdroja vlhkosti.

Ale domnievam sa že skor že ide o kombinaciu viacerých vplyvov ako pričina poškodenia tej omietky. Pôjde o namáhanie sokla vzlinajucou vlhkosťou od zakladov, ale tejto vlhkosti tam nemusí byť veľa alebo iba lokálne, keďže bežný máloporovitý kameň nevedie až tak moc vlhkosť a teda vlhkosť vzlína spojovacou maltou alebo tým čím to spájali. Podľa toho aká tam bola predtým omietka sa vlhkosť dostala vyššie, čiže omietk abola tvorená cementovou škrupinou alebo sa vlhkosť ostávala nižšie ak bola omietk aparopriepustná na vápannej alebo hlinenej báze. Takže tým že omietka pravdepodobne s prímesou cementu sťažil sa prechod vlhkosti k povrchu avšak omietka bola prevlhčená. Postupným namáhaním mrazom sa začala praskať. Do malých praskliniek sa dostávala stekajúca voda z dažďov ktorá účinkom ďalších mrazov trhala omietku a tým že kameň je relatívne hladký a povrchovo cez vzlinaju vlhkosť prevlhčený a celkovo spojovacie sily medzi omietkou a stenou vysokou vlhkosťou v omietke zdegradovali začala omietka opadávať a ľahko sa odlupovať.

Takže domnievam sa že ako opatrenie na odstránenie danej závady by stačilo vytvoriť prevetrávaný sokel z nopovej membrány ale iného materiálu napr. georohoží, pričom povrchová úprava na sokly by bola tvorená nejakým odolným materiálom voči stekajúcej vode z dažďov a striekajúcej vody z terénu. Býva to kamenný obklad alebo nejaká omietka (už nemusí byť sanačná) ktorá sa dá aj vapkou umyť. Taký sokel býva okolo 0,5m podľa estetiky proporcií navrhnúť a ešte podľa hrúbky múru a množstva vlhkosti aby stíhala cestou hore vyschnúť a nerobila vyššie šarapatu. Nad soklom by už mohla byť obyčajná omietka po prescnutí muriva, alebo sanačná ak by tej vlhkosti tam sa z nejakých iných dôvodov bolo viacej, napr. ak by sa jednalo o to že časť muriva by bola postavená z viac vode nasiakavého materiálu, čo je možné v súčasnosti diagnostikovať na rozsahu poškodenia omietky.

tunak je firma na georohože
http://www.a-prompt.sk/
ale nemám to overené použitie georohože na odvetrávaný sokel, to ma iba teraz napadlo. Ale nopová membrána sa na to bežne používa, je opatrená geotextíliou aby sa dala z jednej strany omietať alebo lepiť obklad. Z vrchu sa dá typová lišta aby sa to odvetrávalo.

Ale samozrejme ak odstránite vlhkosť priamo pri základe ako sa písalo v iných príspevkoch použitím nopovej membrány a drenážou tak by už nemusel ísť prevetrávaný sokel ale priamo sanačná omietka. Klasická omietk aby teoreticky mohla ísť tiež ale je to risk. Pokial by ste ale použil radikálnu úpravu muriva ako podrezanie alebo chemickú injektáž a pod. tak by už mohla ísť obyčajná omietka alebo soklový obklad skludom. Metód na odstránenie vlhkosti v murive je veľmi veľa ale najpoužívanejšie sú iba niektoré. ...

Vlastne sory ty až teraz som si prečítal tvoje upresnenie že vlhne iba vnutorná omietka iba 20cm pri podlahe v zime. Keďže je to pri podlahe tak to bude asi podzemná vlhkosť a tým že bola cementová ta omietka čiže bránila vysychaniu vlhkosti zo steny tak sa odúvala, sa rozpadla. Pri kamennom múre možu byť problémy aj s kondenzáciou ale dajme tomu že je to vlhkosť vzlínajúca. Vzhladom k tomu že poškodenie je tak malého rozsahu podľa mňa bude stačiť sanačná omietka. Len by som sa pre istotu poradil s výrobcom či netreba dať nejaký podkladový náter, používa sa na stabilizovanie podkladu ak sú soli vytlačené na povrch steny agresívne ale tie asi ostali v omietke alebo koli niečomu inemu. Ale kedže nie som realizator možno to pojde omietať aj priamo na kameň.
A niekedy by mohlo pomocť že by sa pri podlahe vysekala dražka v spojovacej malte kamenneho muriva a natre sa to stierkovou hydroizolaciou. Tato stierkova hydroizolacia by potom bola aj pod omietkou pri podlahe takže by vlhkosť to mala sťažené aby sa nedostavala do omietky. Ale to je iba uvaha neviem aka je podlaha či ma byť prevetravaná alebo je cementová a potom taký hydroizolačný mostík pod omietkou je v pohode. Alebo nejaká hydroizolačná malta.

... Opravujeme stary dom, steny sú z kameňa lepene hlinou, nie sú odizolované od podkladu, zatiaľ sme osekali staru omietku, pretože už opadávala. Rád by som vedel, ak by mi tu mohol niekto poradiť, či použiť rabicove pletivo a cementovy špric a na to omietku alebo iba omietku s malym množstvom cementu. Hlavne kvoli vlhkosti. Dik
dakujem pekne, viem, hľadal som to v diskusii ale vychadza mi ze ked chcem vediet presne,tak je najlepsie zavolat odbornika aby sa na to pozrel.
Asi zvolim omietku a nebudem tam davat to rabicove pletivo a cement,lebo asi dvadsat centimetrov zo spodu to vlhne aj na stene,hlavne v zime.
No, konečne som si našiel trochu času na pozornejšie a pokojnejšie čítanie.

Ak sa chceme pokúsiť takto na diaľku radiť, mali by sme poznať pár faktov:
- ide o vonkajšiu alebo vnútornú omietku?
- aký je popri vlhkej stene terén alebo podlaha?
- prejavuje sa na omietke vlhkosť len v zime?
- aký je výškový rozdiel medzi úrovňou terénu zvonka a úrovňou podlahy zvnútra?
- aká (z čoho) bola omietka, poškodená vlhkosťou?
- aká (z čoho) je omietka nad poškodenou časťou?

Začína mi to byť jasné. Ešte detail: ako dlho je tam tá betónová podlaha?

Najprv si pre istotu vysvetlime rozdiel medzi spodnou vodou a zemnou vlhkosťou. Práve som polieval kvety v kvetináčoch, to bude dobrý príklad. Ak nalejeme vodu do tanierika pod kvetináčom, podľa princípu spojených nádob sa ustáli jej hladina v tanieriku a v zemine vo vnútri kvetináča na rovnakej úrovni. V kvetináči tak vznikne hladina podzemnej vody, ľudovejšie nazývanej spodná voda. Zemina je však hydrofilná a sú v nej kapiláry, preto voda v zemine začne stúpať hore, až k jej povrchu, kde sa odparuje. To je zemná vlhkosť. Spodná voda je tekutá (môže odtiecť), kapilárna voda nie tak celkom (neodtečie).

Drenážne rúrky pod betónovou podlahou odvedú spodnú vodu, ak by jej hladina stúpla až na ich úroveň. Sú tu na fóre aj chalupári, čo majú spodnú vodou naozaj veľmi vysoko, len kúsok pod podlahou; neviem, či je to aj tento prípad.
Drenážne rúrky však neodvedú zemnú vlhkosť, ktorá sa tlačí hore. Pod podlahou narazí na betón a vodotesnú izoláciu. Na nič také však nenarazí vo vašich múroch. Aj tie sú z hydrofilných materiálov a sú v nich póry - v kameni menej, v tehlách a škárovej malte viac. Dovtedy suchý múr je natoľko neodolateľný, že sa do neho začne tlačiť vlhkosť nielen zdola, ale aj zboku - tá, čo je uzavretá pod podlahou.
Ak by sa vlhkosť mohla vyparovať z celej plochy podlahy, aj tak by v múroch vystúpila trochu vyššie, ale menej ako teraz.
Ak tam už tá nepriepustná podlaha je a vlhkosť sa môže tlačiť len do múrov, bude stúpať tak vysoko, kým sa nevytvorí rovnovážny stav medzi "prítokom" a výparom. Určitému "prítoku" zodpovedá určitá vyparovacia plocha na povrchu steny.
V lete je vzduch v miestnosti teplejší, suchší a viac vetráte, preto stačí menšia vyparovacia plocha, hladina zavlhnutia bude nižšia. V zime na chalupe asi kúrite len občas, vzduch pri podlahe je aj vtedy chladnejší a vlhkejší, preto vlhkosť v múre potrebuje väčšiu vyparovaciu plochu a preto je hladina zavlhnutia vyššia.
Ak na vlhký múr dáte cementový špric, ktorý je pre vlhkosť takmer nepriepustný, alebo omietku s cementom, ktorá je pre vlhkosť priepustná zle, donútite vlhkosť stúpať vyššie, až kým nenájde možnosť vyraziť na povrch v rozsahu potrebnej vyparovacej plochy.
Ak na vlhký múr dáte omietku, ktorá je pre vlhkosť veľmi dobre priepustná (hlinená alebo vápenná), udržíte vyparovaciu zónu nad terajšou podlahou.
Ešte "elegantnejšie" by bolo stlačiť vyparovaciu zónu ešte nižšie, pod úroveň podlahy. Dá sa to pomocou vetracích kanálikov pod podlahou pozdĺž stien. Ale: musí sa v nich zabezpečiť prúdenie vzduchu; teoreticky by bolo ešte lepšie, keby ten vzduch bol čo najteplejší a najsuchší.